Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom...

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom...


Hľadám stupídnu lásku s absurdnou predohrou.
Zn.: použitý slák nie je prekážkou.

„Tááák.“, naklonil hlavu na bok a znaleckým pohľadom si ešte raz prebehol text inzerátu. „Konečne niekto, komu nevadí použitý slák... Či ja môžem za svoju minulosť..? Aké je to tam číslo... 547 45 68? Dobre, skúsim to.“
Opatrne vytočil telefónne číslo a zadržal dych.
„Prosím?“, ozval sa z telefónu príjemný ženský hlas.
„Dobrý deň... Ehmm.. Viete, jááá... No volám kvôli tomu vášmu inzerátu. Píšete tam, že použitý slák nie je prekážkou? Ako ste to mysleli?“
„Tak, ako ste si to vysvetlili. Máte záujem?“
„Myslím, že hej.“
„Dobre. Tak zajtra o 14-tej hodine v kaviarni Bellissimo. Budem mať na sebe biele šaty a v ruke kytičku fialiek. Ak neprídete, nič sa nestane. Dovidenia.“, a zložila telefón.

V kúte, pod umelým papradím, sedela útla žena v strednom veku.
Prstami sa nežne pohrávala s lupienkami zvädnutých bielych fialiek a pozerala von cez pootvorené okno. Náhle otočila hlavu a ....
„Prišli ste? Nech sa páči, sadnite si.“, prehovorila ako prvá a ukázala rukou na stoličku vedľa. „Povedzte mi niečo o sebe. Prečo ste sa mi ozvali na inzerát?“
„Hľadali ste stupídnu lásku s absurdnou predohrou.. A použitý slák vám nerobil problém. Tak som to skúsil.“
„Tak to má byť – treba skúšať.. Za skúšku nič nedáte. Viete, celý svoj život som robila predavačku – predávala som vlastné telo za tmavých nocí v uličkách miest celého sveta. Teraz som sa usadila tu a skúšam hľadať niečo, čo hľadajú len blázni... Hľadám lásku. Myslíte si, že sa ešte dá dnes niekde nájsť?“
„Neviem... Možno aj áno.“, odpovedal jej vyhýbavo a rýchlo pokračoval: „Je to zvláštne, ale pracovali sme v rovnakých profesiách.“
Pozrela sa naň spýtavo, s nemou otázkou v očiach.
„Bol som džigolo.“, vysvetlil. „Pracoval som v Taliansku i v Paríži. A ja nehľadám lásku... hľadám len niekoho, kto by teplom svojho tela prekryl nahotu mojich mladíckych hriechov... Prepáčte mi, nevedel som, že ste boli kurvou. Niekto taký, ako vy, ma asi ťažko dokáže zohriať.“
Pomaly sa postavil, vzal si klobúk a dodal: „Viete, madam, použitý slák nemôže hrať na použité husle. Vydávalo by to komické, falošné tóny a skôr – či neskôr by tam určite niečo prasklo... Zbohom.“
Otočil sa a nechal ju napospas slze nepochopenia, ktorá jej stekala dole lícom.

Po dopade na zem vydala zo seba ten najčistejší zvuk melódie duše, ktorá práve odpustila prvému dopadajúcemu kameňu...

napísanísané:: 4.10.2005

prečítalo:: 1019 ludí