O ňom

autor:: winy

rubrika:: poezia

Nikdy nepočul raňajší spánok
tak ako ľúbil noc ho čuť chcel.

Po líci hladil ho polnočný vánok
a vnútri srdiečka pomaly zrel.

Až dozrel do prvej hodiny,
keď zblízka čul dievčenský smiech.

Chlpacom bol z pridobrej rodiny.
To bol jediný jeho hriech.

Hodina prešla po minúte
prísna je sekundová ručička.

Hľadieval za seba za pominuté.
čas spomienok s plnkou je pučička.

Keď nadišla i hodina druhá,
smel spoznať chute sĺz.

Poznal si priateľa, poznal i druha.
kaluže vnímajúc chodieval skrz.

A od tretej do piatej mal program daný,
nemohol na čas zabudnúť.

Z duše mal zápisník dosiaľ nevídaný,
nemohol si mu poddajnosť nevytknúť.

V tú ďalšiu šiestu,
hodinu dennú
študoval vlakový poriadok.
Využiť šiestu,
siestu každodennú
na snívanie v cesty do diaľok.

Na siedmu si však už nepamätá
zabudol ju vyzdvihnúť v ulici oproti.
Skrz ňu však vznikla pamätná veta,
že vlastník je ten, ktorý oplotí.

Od ôsmej v posteli vylyhúva
a trápi ho výčitiek bôľ.
Vetrík už pokojne nepodúva
s víchricou bojuje polnočný boj.

Zaspal a ani nevie ako,
prihnal sa k nemu nový sen.

Vstane, doľahne naň nový deň tlakom,
či poddajne pofúka včerajšok len?

napísanísané:: 28.9.2005

prečítalo:: 670 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk