k6.sk - literárny server

Odpadlo mi koliesko. Stratil som ho...

Odpadlo mi koliesko. Ozubené... V noci pod lampou – práve tam, kde bola najväčšia tma. Akosi mi nezapadalo do súkolia – hodinky mi tikali raz tak, raz onak – chveli sa a ševelili postihnuté arytmiou pera.

Mám teraz o koliesko menej, tak ako som vždy mal. Ani som nevedel, ale to miesto som mal vždy pripravené pre stratu kolieska – miesto , kde musí niečo chýbať, inak nie je stroj kompletný. Koliesko sa ale nestratilo, nerozplynulo do cmarového neba, ani sa neutopilo v olejovej kaluži (odolávajúce záchrane od radových šprotov). Dal som ho tebe – ani o tom možno nevieš, zobrala si ho snáď omylom. Doma ho niekedy nájdeš v tráviacom trakte pravého slepého vrecka. Potešíš sa, že máš zárod

Koliesko si zavesíš na krk, aby zubami uhryzlo nevítaných návštevníkov a cerilo sa v úsmeve na milých hostí.

Raz, keď tlak stúpne na maximálnu teplotu, para zasyčí, oje sa pohnú a zub zapadne do zuba, koliesko dosadne na svoje miesto a ja budem vedieť, že to prázdne miesto nebola len z núdze cnosť.