Možno

autor:: amarimi

rubrika:: haluze/blbosti

Sedím v kuchyni prázdneho bytu.
Mastné slzy hladia kocku môjho sveta.
Blížia sa ku mne, topím sa.
Nádychmi roztápam kosti.
Nie je pravda – olejové oči
na vode neplachtia.
Sklenené steny praskajú.
Stále vidím.
Žiarivé farby budúcnosti.
Návrat šťasteny.

napísanísané:: 17.9.2005

prečítalo:: 710 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk