Štedrý večer 2002

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

Štedrý večer 2002

24. december 2002.
Začal sa kolobeh bežných nočných prác na geriatrickom oddelení.
Mala to byť služba ako každá iná.
Nachystala si veci na tácku, natiahla lieky z ampuliek do injekčných striekačiek a pomaly ich vstrekovala cez gumennú zátku do infúzií. Nasadila súpravy a rozbehla sa po izbách so zámerom mať to čím skôr za sebou.
Bol štedrý večer a Angela sa chcela vyspať. Zajtra ju čakal náročný deň. Musí byť oddýchnutá, ak ho chce zvládnuť.
Netrvalo jej to ani 15 minút a bola späť vo vyšetrovni. Zapísala potrebné pozorovačky do chorobopisov a hodila ich do poličky nad stolom.
Zapla rádio.
Melódia Mery Chrismas zaplnila inšpekčku.
Angela otvorila okno a nastavila tvár treskúcemu mrazu. Zhlboka sa nadýchla a zaklonila hlavu.. Ani nepocítila, kedy sa jej skotúľala prvá slza po líci..
„Prvé Vianoce v službe?“, ozval sa za ňou príjemný mužský hlas.
Angela, utierajúc si tvár, sa otočila.
„Uhmmm.. Sorry, ale chýbajú mi naši.“, odvetila tichým trasúcim sa hlasom.
„To je v poriadku, sestrička, aj u mňa je to po prvýkrát.“, usmial sa jemne asi 30-ročný, dobre vyzerajúci lekár a nedbalo si sadol do kresla.
Angela zatvorila okno.
„Dáte si kávu? Alebo čaj?“, spýtala sa už normálnym hlasom a rýchlo dodala: „Nooo, radšej tú kávu, čaj tu máme len nejaký bylinkový proti nespavosti. Viete, zakaždým ho varím babičkám, aby lepšie spali a neotravovali.“
„A pomáha to?“ , spýtal sa s predstieraným záujmom a premerial si ju celú od hlavy až po päty pobaveným pohľadom.
Angela sa sprisahanecky a veľavýznamne usmiala: „Viete, pán doktor, ak k tomu čaju pridáte aj malú zelenú tabletku, zaručene to zaberie.“
Lenny sa už neudržal a vybuchol v hurónsky smiech.
„No jasné, to ma mohlo hneď napadnúť. Nevyzeráte predsa hlúpo. Pardón, ospravedlňujem sa.. Podcenil som vás.“, zložil jej hranú poklonu a pokračoval ďalej:
„A dnes? Ako to vyzerá s uspávankou na dobrú noc pre pacientky dnes?“
„Už sú v ríši snov. Potrebujem mať kľudnú službu. Zajtra ma čaká náročný deň. Takže v konečnom dôsledku vám tým chcem naznačiť, že dnes žiaden príjem.“, zažartovala Angela a pohrozila mu svojím malým ukázovakom.
„V poriadku, sestrička.“, vážne zahlásil Lenny, „Dnes, na vaše osobné želanie, nebude žiaden príjem. Ak niečo príde, pošleme to priamo do pitevne.. Ale za to mám na vás jednu prosbu. Dole mám fľašu červeného vína a bol by som rád, keby ste mi s ňou pomohli.“
Angela sa zarazila. V mysli jej prebehlo milión vecí, ktoré by z toho mohli byť, zahrňajúc aj pojeb od staničnej..
Ale na druhej strane bol štedrý večer a ona sa cítila tak veľmi samo a opustene..
„Ok. Doneste ju. Ja zatiaľ prebehnem izby.“

Vrátil sa o 10 minút.
Otvoril fľašu kvalitného suchého vína rubínovej farby a nalial z nej hojne do oboch pohárov, nachystaných na stole.
Podal jej jeden z nich.
„Som Lenny.“
„Angela.“
Pripili si a sadli si do kresiel vedľa seba.
„Odkiaľ si, Angela?“
„Z východu Španielska. Do Barcelony som prišla kvoli práci. A ty?“
„Ja? Pochádzam z Portugalska, ale v Barcelone som už asi 11 rokov. Vyštudoval som tu a ostal. U nás som nemal veľkú šancu dostať dobrú prácu.“
„To poznám, nemusíš mi nič vysvetľovať...“, odvetila pohotovo Angela.
Rozhovor ubiehal a ani sa nenazdali a víno bolo takmer dopité.
Angelu prepadol pocit zodpovednosti a postavila sa: „Idem pozrieť babky, či ešte všetky žijú. Cez deň už bol jeden exitus, nechcem riskovať, že smrtka príde kosiť ešte raz.“, neisto sa usmiala a vybehla z inšpekčky.
Len čo odišla, vybral Lenny z vrecka malú modrú pilulku a rozdrobil ju Angele do pohára. Zobral fľašu a rozlial zvyšok vína, ktorý v nej ešte ostal. Potom vošiel pravou rukou do vrecka na plášti a skontroloval, či je kondóm na svojom mieste. Bol.
„Všetko v poriadku.“, zahlásila Angela, len čo vstúpila dnu a privrela dvere. Zamierila k umývadlu a umyla si ruky dezinfekčným mydlom. Zo zrkadla pri uterákoch sa na ňu dívala povedomá, unavená tvár, ktorú ale nepoznala..
‘Preboha, to som ja?’, pomyslela si a pre istotu sa hneď odvrátila.
“ Poď sem.”, zavolal ju Lenny, “Dáme si posledný pohárik a ideme spať.”
Angela pristúpila k stolu.
Okolo pohára si všimla nejaký modrý prášok..
“Sadni si ku mne.”, nabádal ju Lenny a urobil jej miesto vedľa seba.
“Nie, ďakujem, sadnem si na svoje.”, opatrne, ale dôrazne odmietla.
Zobrala pohár a s chuťou sa napila.. Oprela si hlavu o stenu a zatvorila oči.
Mala pocit, že sa točí celý svet a srdce jej vyletí z hrude.
Zacítila, ako v nej pomaly rastie chuť..
Lenny ju začal hladkať. Nebolo jej to veľmi príjemné, no nebránila sa.
Naklonil sa nad ňu a bozkával ju na krk.
Angela zatvorila oči a vychutnávala pocity, ktoré sa jej preháňali telom.
“Kedy naposledy si mala sex?”, spýtal sa jej Lenny.
Angela prehĺtla a šepla: “Pred 6 mesiacmi.”
Pomaly sa presúval vyššie a zahryzol jej jemne do ušného lalôčika.
“Fíha, dlhá doba..”
Chcel ju pobozkať na ústa, ale vtedy sa Angela uhla.
“Nie, na ústa nie.”, omámene, ale rázne zamrmlala.
Lenny sa ironicky uškrnul a pokračoval bez toho, aby sa jej spýtal na dôvod.
Prstami ľavej ruky jej rozopol blúzku a šikovne pod ňu vkĺzol.. Posúval ju nižšie a nižšie.. Ticho vo vyšetrovni preťal zvuk rozopínajúceho sa zipsu nohavíc. Stiahol jej ich dole a rukou vošiel medzi stehná. Pravou rukou vybral prezervatív a šikovne si ho nasadil.
Keď ňou prenikol, Angela sa zachvela..

Netrvalo to ani 5 minút a Lenny bol hotový.
Odtiahol sa a zapol si nohavice. Napil sa vína, rukou si prešiel po vlasoch a postavil sa.
“Tak ja idem. Dobrú noc a doslúžte v pokoji, sestrička.”
Zobral prázdnu fľašu a odišiel.
Angela sa prebrala až na buchnutie oddeleneckých dverí.
Posadila sa a automaticky sa obliekla.
Cítila sa ako robot, ktorý práve prekonal vážnu systémovu chybu a ktorému hrozilo vyradenie z prevádzky.
I napriek tomu vedela, čo má robiť.
Vzala poháre a odišla ich umyť do kuchynky. Na stôl vo vyšetrovni naliala dezinfekčný roztok a dôkladne ho vydrhla. Upravila kreslá a otvorila obe okná dokorán.
Čerstvý polnočný vzduch sa zmiešal s alkoholovým zápachom...
Angela si vypláchla ústa vodou z vodovodu, prebehla poslednýkrát izby, vyzula topánky a ľahla si.
Prikryla sa dekou a zatvorila oči.
Pomyslela si, že dnes to riešiť nebude.. Dnes sa potrebuje vyspať.

napísanísané:: 18.8.2005

prečítalo:: 691 ludí