k6.sk - literárny server

INTERMEZZO

Keď mnou prenikáš,
zasahuješ do mojej individuality
... subjektívne ťa vnímam
a upredňostňujem „naše“ potreby
pred vlastnými výčitkammi
istého druhu svedomia...
Telo vedľa tela
a duše tak ďaleko...
Má to byť tiché riešenie pocitu samoty...
... sklamané srdcia sa na chvíľu zahrejú...
Dávame sa jeden druhému...

Naplníš ma takmer celú...
... takmer.

Keď je po všetkom,
jas vrcholného spojenia
vystrieda všednosť sivej izby...

Chceš niečo povedať...

Nie, neriešme to.
Nikdy.
To nám už neublíži...
... čas odchodu sa blíži.