k6.sk - literárny server

V nečistom tele,
vo svetle, šere,
leží e spolu,
tu a nie znovu,
v poslednej minúte,
v mihnutí perute,
na konci sveta,
kde táto veta,
nikdy nebola,
a nikdy nebude,
celá a spätá.

No predsa si želá,
aby mohla a smela,
pobozkať prítomnosť,
cez svoju tvárnosť,
vágnosť,
a dodať jej farby,
jak všetky maľby,
dodávajú nám,
čo tvoria z ruky múzu,
a z múzy chrám.