k6.sk - literárny server

Zaklopal si na dvere.Hlúpučká Ti otvorila bez toho,aby sa pozrela cez kukátko.Neskúsená,čistá,nevinná.Bolo to po prvýkrát,čo niekomu otvorila.Svoje srdce.
Váhavo sa oprela o zárubňu.Nikdy by to neurobila,je veľmi plachá a bojazlivá,ale bola to až príliš krásna náhoda,že si stál pred jej dverami.Náhoda?
Skúmavé pohľady..a ticho.Zapáčil si sa jej.Nepýtal si sa,či možeš dnu.Bol si taký..nenútený,ako keby si tam ani nechcel.Dobre zvolená stratégia.
Očami sa Ťa pýtala kto si,ale Ty si sa robil,že to nevidíš.Ale videl si..
Hral si sa s ňou na chytačku,a keď sa jej konečne podarilo chytiť Ťa pohľadom,porušil si pravidlá.Teraz si mal chytať Ty,ale Ty si radšej zmizol..To nebolo fér.
"Možno to bol omyl.." pomyslela si a sklamane zavrela dvere.Možno.
Sadla si na zem,chrbtom sa o nich oprela a premýšľala,či k nej ešte zablúdiš.A prečo sa jej tak odrazu krúti hlava.A čo je to za zvláštny pocit v žalúdku..
Bolo to po prvýkrát..
V kútiku svojej dušičky dúfala,že..
KLOP-KLOP.
Áno,v to dúfala!Srdce jej poskočilo a oči zažiarili šťastím,keď sa po špičkách vznášala smerom ku dverám.Ruka na kľučke..
Vedela,že si to Ty.Kto iný?
Prišiel si opäť.Opäť skúmavé pohľady,no teraz ticho prebila vlna slov,ktorá sa prešmykla pomedzi malú škárku v dverách a tak sa dostala dnu.A s ňou i Ty.Chyba?
Spočiatku bola nervózna,ale Ty si ju uistil,že sa nemá čoho báť.Ona Ti verila.Možno niekedy slepo a naivne..Ale verila Ti.
Vždy si ju vedel dokonale prečítať.Milovala tie chvíle,keď ste sa na seba len pozreli a naraz z vás vyhŕklo to isté slovo.Rovnaké slovíčka vždy putovali k sebe,kde splynuli do súzvuku slov,ktorý svedčil i o súzvuku vašich duší.
Už si nebol len Ty a ona.Ale boli ste to VY.


PRÁÁÁSK!
Tresol si dverami.Po prvýkrát.
Ako ju to bolelo! Po prvýkrát po spoznaní lásky pocítila i jej trpkosť.Po prvýkrát spoznala aj druhú tvár lásky.Tú,ktorú šťastne zaľúbený človek nevidí.
Bolesť.Strach.Samota.Chlad.
Ona si opať sadla na zem a chrbtom sa oprela o dvere.Prstom čmárala písmenká do prachu na podlahe.
L..á..s..ka. O..di..šla.Vrá..ti sa e..š..te?

Vrátil si sa.Stihol si to ešte skôr,ako pálivú slzu neschladila chladná tvár podlahy.
Opäť si tam bol..Utieral si jej slzy.
Vieš,že si len upratal špinu,ktorú si tam zanechal Ty?!
A Ty..si i tak,opäť odišiel.
Druhýkrát.
Neurobil si to tak,ako prvýkrát..netresol si dverami.Vytratil si sa po tichu.Nenápadne.A dvere si vôbec nezatvoril.Ani ona ich nezatvorila.Akokeby ešte stále po tom všetkom ako hlúpa dúfala,že sa vrátiš..Nevrátil si sa.
Namiesto vás to urobil prievan,ktorý sa na to už nemohol pozerať a zabuchol dvere.
Zamkol.A kľúčik jej vtisol do dlane.
Odrazu tam bolo pusto.A chladno.
Studený vietor prúdil vzduchom,kým sa jej nedostal do špiku kostí.
Je tam do teraz.Premrznutá..už nič necíti.Sedí na studenej podlahe,opretá chrbtom o zamknuté dvere s kľúčikom v pevne zovretej dlani a stráži vchod,aby sa tam už nikto nedostal.Nikto.